História Chance 4 Children (C4C) - Takto sme to pôvodne neplánovali!
Od zakladateľa a predsedu C4C, Manfred Franke
Drahí priatelia,
ľudia sa ma často pýtajú, ako Chance 4 Children (C4C) vzniklo a čo bolo podnetom k jeho založeniu. Keď sa pozerám späť, uvedomujem si, že keď som v roku 1995 prišiel do tejto krajiny, nebolo mojím cieľom založiť humanitárnu organizáciu. Veci sa však vyvíjali po svojom ... Dovoľte, aby som vám to priblížil.
Myslím, že to všetko začalo tým, že som sám otcom piatich detí. Dieťa zmení Váš život. A päť takých Vám obráti život naruby, doslova! Vlastné deti tiež stiahnu Vašu pozornosť k iným deťom, ktoré možno nemali v živote toľko šťastia ako tie vaše. V mojom prípade to, tuším, viedlo k vzniku Chance 4 Children (C4C).
Po svojom príchode v roku 1995 som sa najprv postaral o svoje podnikanie, predaj hudobných nosičov. Po prekonaní šoku zo zmeny prostredia a po zabývaní, o ktoré sa z veľkej časti postarala moja žena Heidi, nastal čas rozhliadnuť sa okolo a spoznať susedstvo. Vtedy som prvýkrát zaregistroval neutešenú situáciu vidieckych detských domovov tej doby. Zvlášť som si všimol domova neďaleko od nás, v obci Ledce. Situácia detí a vedenie domova sa nás dotkla a my sme sa rozhodli niečo s tým urobiť. Začali sme tým, že sme ich na Vianoce navštívili s darčekmi a potom opäť okolo veľkonočných sviatkov. Nebolo to nič veľké. Zapojili sa aj naše deti - nacvičovali krátke tanečné pásmo a klaunovsky program, učili sa pracovať s balónikmi as radosťou odovzdávali lásku a veselosť svojim menej šťastným vrstovníkom. Jeden krok viedol k druhému a my sme sa náhle nachádzali uprostred organizovania výletov pre deti, zháňali sme dopravcu, ktorí by ich odviezol na bezplatné akcie, koncerty atď. Začalo to fungovať.
Potom som zavolal niekoľkým svojim známym, ktorí zastávali dôležité funkcie vo veľkých spoločnostiach v Nemecku. Niektorí nielen, že odpovedali, ale odpovedali štedro! Značkové odevy, vybavenie domácnosti, čistiace prostriedky a mnoho ďalších vecí a potrieb sa začalo valiť naším smerom. Bolo toho viac než mohlo jedno zariadenie absorbovať a tak sa zrodil program Robin Hood.
Na začiatku to bol vlastne bezmenný program, ale len do tej doby, než ho pokrstil vodič autobusu. Stalo sa to tak, že prišiel, aby vyzdvihol deti a odviezol ich do Prahy, kde ich čakalo premietanie filmu a večera v reštaurácii. Kým deti nastupovali, škrabal sa na hlave a snažil sa pochopiť, čo sa to tu vlastne deje. Bolo to pre neho niečo úplne nové. Konieckoncov, komunistický režim bol preč sotva päť rokov. "Vy ste zavolali môjmu šéfovi, aby vám dal zadarmo autobus. Teraz povezú deti do Prahy na film, ktorý je tiež zadarmo a potom ešte pôjdu do reštaurácie, ktorá je tiež zadarmo. Čo ste zač? Nejakí Robin Hoodovia? "Názov sa nás chytil a zvyšok už poznáte.
Čoskoro sme začali potrebovať pomoc. Boli to naši priatelia a dobrovoľníci, kto nám pomohli, pretože sme nemali žiadny rozpočet, aby sme z neho niekoho zaplatili. Našli sme ďalšie zariadenia, ktoré potrebovali pomoc a moji priateľskí nemeckí obchodníci sa začali prekonávať. Zistili, že keď dajú svoje nadbytočné zásoby, tovar s chybnými etiketami a tovar po sezóne do programu Robin Hood, ušetria náklady za likvidáciu tohto materiálu. Už ste sa niekedy skúšali správne zbaviť nábytku, TV apod? Stojí to dosť času i peňazí. Teraz si predstavte, že sa jedná o 20, 30 alebo 100 paliet. To už je pekná suma. Čiže dohoda bola výhodná pre všetky strany.
Čo bolo pred rokmi koníčkom, prerástlo do takmer všetok čas pohlcujúcej iniciatívy. Slovo sa šírilo a telefón neprestával zvoniť, prišlo viac ľudí a dokonca sme si našli aj názov - East European Missions, krátko EEM. V roku 1999 sa zrodil program Dr Klaun. Začal ako nezávislá iniciatíva a nabral celkom pekný spád.
Začali nám porady a vynorila sa akási štruktúra vedenia. Na pretras prišli aj financie, respektíve ich nedostatok. Až dovtedy EEM existovalo z mojich úspor, príspevkov dobrovoľníkov a náhodných darov od priateľov, keď sme boli v núdzi. Vzácny priateľ z Kanady nás niekoľkokrát zachránil v čase krízy zaslaním šeku na nemalú sumu. (Daryl, ak toto čítaš - ďakujeme!) Začali sme si uvedomovať, že sa nám pred očami rodí organizácia. V roku 2000 sme sa zaregistrovali ako právnická osoba, neziskové občianske združenie a od tej doby sa práca stále rozrastala. Až pred tromi rokmi sme predstavili náš partnerský program a bol to krok správnym smerom. Čo sa týka príjmov, stále ešte nie sme tam, kde by sme potrebovali byť. Fundraising je pre nás každý mesiac veľkou výzvou. Avšak máme aspoň základný rozpočet a už to samo o sebe nám veľmi pomáha. Ďakujeme Vám, drahí partneri, že ste s nami na jednej lodi! Bez Vás by sme išli ku dnu.
Začína to byť trochu zdĺhavé. Ak ešte stále čítate, zrejme vás to skutočne zaujalo. Ďakujem za vašu trpezlivosť. Avšak, aby som to trochu skrátil - dnes máme nový názov Chance 4 Children, krátko C4C, máme kanceláriu a učiteľský zbor. Naše zameranie sa zvoľna presúva z čisto materiálnej pomoci na poskytovanie vzdelania pre deti z ústavov, aby sme im pomohli úspešne sa odraziť do života. Následne vznikol v roku 2003 program Springboard to Life (Odrazový mostík do života). Čo začalo pomocou jednému domovu v roku 1996, vyrástlo do pomoci v hodnote cez 28 miliónov Euro pre viac ako 200 detských zariadení v roku 2016! Veľká vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí sú chrbticou našej organizácie! Sú to neuveriteľní ľudia. Zo srdca ďakujeme všetkým Vám, ktorí ste neúnavne pomáhali, podporovali, radili a dávali až do roztrhania tela. Bez vás by sme to nedokázali! Každý z Vás je našou súčasťou!
Jedna myšlienka na záver: Keby mi niekto pred desiatimi rokmi povedal, že budem stáť v čele rozvetvujícej sa a Európu objímajúcej organizácie, akou dnes Chance 4 children (C4C) je, len by som s neverou a údivom pokrútil hlavou. Takto sme to pôvodne neplánovali.
Manfred Franke
predseda a zakladateľ C4C
)
